Používanie systému GPS vo futbale

Používanie systému GPS Catapult vo futbale - Milan Ivanka - vzdelávanie.digital

Autori: Mgr. Milan Ivanka, Jozef Kapláň

Plánovanie, periodizácia, rozloženie zaťaženia

Úvod

Futbal sa mení. Hra, ktorá sa hrala pred 10, 20 či dokonca 30 rokmi, už nie je taká, aká je v súčasnosti. Futbal sa bude v budúcnosti i naďalej rozvíjať a meniť. Samotná hra samozrejme zostala rovnaká. Stále sú tu góly, lopta a 22 hráčov na ihrisku. Okrem niekoľkých zmien pravidiel sa v tejto oblasti udialo len málo. Napriek tomu je dnes fyzická náročnosť futbalistu úplne iná ako pred pár rokmi, futbal sa stal omnoho dynamickejší a postupne v priebehu rokov prichádzalo k zmene priorít v rozvoji jednotlivých pohybových schopností.

V 80-tych rokoch sa futbal považoval za čisto vytrvalostný šport. Dve pohybové schopnosti, sila a rýchlosť, sa takmer nebrali do úvahy. Mnohí si ešte pamätajú na nekonečné objemy a kilometre nabehané v teréne, či na atletickej dráhe. V tom čase sa verilo, že rýchlosť je výlučne genetická záležitosť, a preto sa nedá trénovať. Buď ste šprintérsky typ s množstvom rýchlych svalových vlákien alebo ste skôr vytrvalostný typ s prevažne pomalými vláknami. Verilo sa, že tréning nemôže výrazne zmeniť tento genetický stav. Koordinácia a agilita boli v tej dobe irelevantné a mimo pozornosti trénerov.

V 90-tych rokoch minulého storočia došlo k prvej „podmienečnej revolúcii“ vo futbale. Ťažisko sa presunulo od témy vytrvalosti k téme rýchlosti. Východiskovým bodom tohto trendu bol Ajax Amsterdam pod vedením Luisa van Gaala. Van Gaal zakázal svojim trénerom robiť izolované vytrvalostné behy. Schopnosť vytrvalosti sa teda trénovala špecificky len hernými formami. Do futbalového tréningu boli navyše postupne integrované všetky zložky rýchlostného tréningu (technika behu, pohybová frekvencia a pod.). Vďaka týmto opatreniam sa Ajax v priebehu nasledujúcich 5 rokov stal meradlom špičkového európskeho futbalu. Mnoho trénerov z celého sveta podniklo stáže do Amsterdamu, aby skopírovali tento koncept.

V roku 2004 nastala druhá „podmienečná revolúcia“. Tentoraz bol štartovacím faktorom Jürgen Klinsmann. Nemeckú reprezentáciu prevzal v roku 2004 a zároveň si zobral početný tím odborníkov v oblasti funkčného silového tréningu z USA do Nemecka. V USA už vtedy hral ústrednú úlohu fyzický rozvoj športovcov. Pod vedením Marka Verstegena a Shada Forsytha prišiel do Európy koncept funkčného silového tréningu.

Od roku 2010 pribudli témy mobility a agility. Futbal sa postupne stal atletickejším. Stále väčší dôraz sa kládol na atletický rozvoj hráčovfunkčnosť tréningu a tento trend trvá dodnes. Zároveň dnes máme problém s optimalizáciou periodizácie zaťaženia. Tréner a kondiční špecialisti chcú  trénovať všetky pre výkon dôležité komponenty a podľa toho ich zlepšovať. Rozdelením tréningového procesu na jednotlivé zložky, kde je hlavný fokus  (zameranie) v súčasnosti na tréning sily a rýchlosti, ovplyvňuje čas na samotný herný tréning. Z tohto dôvodu zohráva stále väčší význam pojem účelnosti a funkčnosti tréningu, k čomu nám môže výrazne napomôcť kvalitná a odborná práca s GPS systémom.

GPS je jednou z technologických vymožeností moderného futbalu, ktoré nám veľkou mierou prispieva k zlepšovaniu fyzickej a atletickej pripravenosti. Mnoho klubov a družstiev ich v rámci svojich možností začína využívať i v našich podmienkach, či už v rámci celého tímu alebo aj individuálne u hráčov pre skvalitnenie tréningového zaťaženia. Systémy GPS preto chápeme ako efektívny nástroj, ktorý nám môže napomôcť lepšie organizovať, plánovať a rozdeľovať zaťaženie. GPS sa stávajú neoddeliteľnou a prirodzenou pomôckou pre trénerov a hráčov v čoraz širšom spektre rôznych súťaží. Otázkou ale je, či sú využívané správne a či vôbec existuje nejaký všeobecne platný návod na ich použitie v prospech progresívneho rozvoja hráčov vlastného družstva. Týmto príspevkom sa preto snažíme predostrieť niektoré otázky týkajúce sa problematiky GPS v tréningovom procese a hlavne ukázať i vďaka vlastnej skúsenosti, niektoré základné postupy a podnety pri práci s touto modernou pomôckou.

Zložitosť modernej športovej vedy, futbal nevynímajúc, je zrejmá, pokiaľ ide o kontrolu a periodizáciu tréningovej záťaže. Športoví profesionáli sa musia nielen zaoberať veľkým množstvom údajov, ale musia tieto údaje aj zmysluplne interpretovať, aby mohli prijímať čo najviac erudované rozhodnutia týkajúce sa tréningu. DR. Tim Gabbett, jeden z popredných odborníkov v oblasti tréningového zaťaženia, zdôrazňuje: „Výzvou nie je len zbierať dáta, ale aj ich efektívne využívať na zvýšenie výkonu a minimalizáciu zranení.“

Bez toho, aby sme uvádzali príliš mnoho vedeckých odkazov a dopodrobna rozoberali technické vymoženosti GPS systému, pokúsime sa rozobrať otázku ich využitia pre prax z pohľadu koučovania a reálnych problémov, s ktorými sa stretávame na ihrisku v tréningovom procese, či následne v kancelárii pri počítači. Na úvod si treba objasniť, že seriózna, odborná a plne profesionálna analýza dát GPS nemôže byť vykonaná vyslovene len kondičnými trénermi. To musia robiť športoví vedci – dátoví analytici, ktorí rozumejú základom športovej vedy, štatistike, rôznym technikám strojového učenia, vizualizačným programom, metrike dát a rôznych premenných a pod. To sa v mnohých kluboch zatiaľ reálne nedeje z finančných a hlavne personálnych dôvodov, lebo na futbalovom trhu je zatiaľ nedostatok kvalitných a odborne „podkutých“ dátových analytikov. Väčšina kondičných trénerov môže poskytnúť informácie o tom, či hráči nabehajú 12 km, 400 m v šprinte alebo 800 m HSR, čo sú hodnoty na pomerne slušnej úrovni, no je to hlavný účel použitia GPS v klube? Z nášho pohľadu je to málo, tieto poznatky môže interpretovať i človek z ulice ovládajúci počítačovú techniku, ktorý rád sleduje futbal, len ho musíme naučiť načítať dáta do systému.

Pre samotný progres v rozvoji fyzického zaťaženia jednotlivých hráčov je omnoho viacej podstatné vedieť na základe GPS technológie navrhnúť optimálnu periodizáciu tréningového zaťaženia počas súťažného, či prípravného obdobia v rámci jednotlivých týždenných mikrocyklov. Periodizácia je v podstate umná a vedecká metóda, starostlivo navrhnutá na štrukturalizáciu a synchronizáciu tréningu počas celej futbalovej sezóny (Issurin, 2010; Smith & Norris, 2012). Tu je dôležitá spolupráca s hlavným trénerom ohľadom štýlu hry, či hlavný tréner hrá prevažne defenzívne alebo sa väčšinu času zameriava skôr na útočný pressing. Hrať systémom 3-5-2 alebo v rozostavení 4-2-3-1 je pre väčšinu hráčov veľký rozdiel, keď sa na to pozrieme z pohľadu fyzického zaťaženia. Následne je dôležitá komunikácia s hlavným trénerom ohľadom členenia jednotlivých mikrocyklov. Nakoľko my pracujeme so systémom GPS Catapult a nakoľko je tento systém i pomerne rozšírený v rámci nášho futbalu, tak budeme uvádzať príklady a dáta z praxe v ponímaní tohoto konkrétneho systému.

Najskôr sa však treba oboznámiť s hlavnými premennými v rámci tohto systému, ktoré nám pomáhajú vytvoriť reálny a objektívny obraz zaťaženia hráčov v rámci ich fyzickej aktivity. Základ nám tvorí metrika, s ktorou následne pracujeme pri plánovaní, periodizácií a rozložení zaťaženia. Na základe praxe ku každej premennej uvádzame okrem jej základnej charakteristiky i doplňujúce informácie ohľadom prenosu do kondičného tréningu.

1. TOTAL DISTANCE (TD)

Jednotky: metre (m), kilometre (km)

Celková prekonaná vzdialenosť poskytuje dobrý globálny prehľad objemu zaťaženia (chôdza, beh) a je to tiež jednoduchý spôsob, ako posúdiť prínos jednotlivca vo vzťahu k tímovému úsiliu. Celková vzdialenosť je tiež užitočná metrika na sledovanie tréningového zaťaženia hráčov počas týždňa. Sledovaním celkovej prekonanej vzdialenosti hráčov v TMC počas sezóny  môžu tréneri využívať tieto údaje na monitorovanie ich výkonnosti a zvyšovania ich pracovného zaťaženia. Môžeme tiež zdôrazniť, či hráčovi hrozí vyhorenie (pretrénovanie, prepätie) a v konečnom dôsledku zranenie. Napríklad, ak sa pracovné zaťaženie hráčov (objem) v priebehu krátkeho času rýchlo zvyšuje a počas zápasov a tréningov prekonávajú veľkú celkovú vzdialenosť, tak ich to môže vystaviť veľkému riziku zranenia. Predchádzajúce štúdie zistili, že zvýšenie pracovného zaťaženia o 15% z týždňa na týždeň môže zvýšiť riziko zranenia hráča o 50%. Preto je kľúčové sledovať zaťaženie hráčov, aby sme identifikovali možné ohrozenia u jednotlivých hráčov.

V priemere počas 90-minútového futbalového zápasu profesionálny hráč prekoná 9 až 11 km.

2. METER PER MINUTE:

Jednotka: metre za minútu (m/min)

Udáva nám priemernú intenzitu v priebehu tréningu alebo zápasu. (Carling, 2012). Metre za minútu celkovo dobre vyjadrujú, ako tvrdo a intenzívne ste pracovali, je to počet metrov prekonaných hráčom za 1 minútu. V priemere hráči prekonajú v hre 110-120 metrov za minútu. Je však dôležité poznamenať, že priemerné metre za minútu poskytujú iba „momentku“ intenzity zápasu.

Počas futbalového zápasu je pomer zaťaženia k zotaveniu približne 1:10. To znamená, že v priemere majú hráči 4-sekundové obdobie intenzívnej aktivity (t.j. „intenzívne zaťaženie“), po ktorom nasleduje 40-sekundové obdobie menej intenzívnej aktivity (t.j. státie, chôdza alebo poklus), čo môže byť klasifikované ako odpočinok. (Carling, 2012)

Tieto priemery treba odlíšiť od intenzívnych fáz hry, ktoré väčšinou rozhodujú o úspešnosti družstva v zápase. Sú fázy hry, a to sú zvyčajne rozhodujúce fázy hry, v ktorých musia hráči znášať oveľa väčšiu záťaž. Nie vždy majú 40 sekúnd na regeneráciu po 4 sekundách intenzívnej činnosti. Niekedy sa stáva, že je potrebné absolvovať niekoľko týchto intenzívnych činností za sebou. Pomer zaťaženia k zotaveniu môže krátkodobo klesnúť na 1:3 alebo dokonca 1:2. Preto v tejto fáze prekoná hráč viac metrov za minútu. Je nevyhnutné, aby boli hráči na takéto fázy hry pripravení. V opačnom prípade sa môže stať, že fyzicky nedokážu vydržať záťaž a to nielenže ovplyvňuje ich výkonnosť, ale výrazne zvyšuje aj pravdepodobnosť zranenia.  (Johnston, 2011)

Profesionálni hráči v našich podmienkach dosiahnu v hre ukazovateľ medzi 100-120 m/min, veľmi dobré čísla sú nad 130 m/min.

3. MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ:

Jednotka: metre za sekundu (m/s), kilometre za hodinu (km/h)

Catapult meria maximálnu rýchlosť, ako maximálnu rýchlosť, ktorá sa udrží aspoň pol sekundy. Pre väčšinu hráčov je rýchlosť 8,5 m/s (30,6 km/h) považovaná za rýchlu. Avšak Arjen Robben prekročil 9,5 m/s (34,2 km/h), zatiaľ čo Usain Bolt pravidelne prekračoval 11 m/s (39,6 km/h).

4. MAXIMÁLNE ZRÝCHLENIE – Akcelerácia:

Jednotka: metre za sekundu za sekundu (m/s/s)

Táto premenná vyjadruje počet, koľkokrát je zrýchlenie hráča väčšie ako prah zrýchlenia aspoň na 1 sekundu. (Naše nastavenie pre prah zrýchlenia je 3m/s/s, iné nastavenia môžu byť napríklad 2m/s/s, čo potom v priemere vykazuje iné numerické hodnoty, preto je treba dávať pozor pri porovnávaní týchto údajov a vedieť správnu hodnotu nastavenia metriky v systéme Catapult.)

5. MAXIMÁLNE SPOMALENIE – Decelerácia:

Jednotka: metre za sekundu za sekundu (m/s/s)

Maximálne spomalenie je mierou, ktorá sleduje, ako rýchlo môže športovec spomaliť viac ako je prah spomalenia (naše nastavenie je 3m/s) aspoň na 1 sekundu.

6. ŠPRINTY – počet šprintov:

Jednotka: Počet šprintových akcií

Šprinty predstavujú počet, koľkokrát športovec vstúpi rýchlosťou (7 m/s, 25,2 km/h) alebo vyššej do tejto zóny na 2 sekundy.

7. BEH VO VYSOKEJ INTENZITE – HSR:

Jednotka: metre

Vzdialenosť prekonaná rýchlosťou v zóne od 19,8 km/h do  25,1 km/h(všeobecne zaužívaný údaj).Na prvý pohľad je veľmi zaujímavé, že aktivity s vysokou intenzitou pokrývajú iba 10%-15% z celkovej prekonanej vzdialenosti. V týchto činnostiach však nastávajú kľúčové momenty zápasu. Preto je  veľmi logické označiť to za jednu z priorít v príprave futbalistov. Väčšina výskumov navyše naznačuje, že objem vysoko intenzívnych aktivít počas zápasu sa neustále zvyšuje, čo vyzdvihuje ako kľúčový faktor fyzickú prípravu hráčov. Vyššia frekvencia gólov bola zaznamenaná hlavne počas posledných 10 až 15 minút prvej a druhej časti hry, čo sa zhoduje s obdobiami, v ktorých v dôsledku únavy dochádza k poklesu aktivít s vysokou intenzitou. To všetko viac ako dosť naznačuje dôležitosť začlenenia a periodizácie HSR a šprintu vo futbalovom tréningu.

7. HR Load – Miera zaťaženia vyjadrená srdcovou frekvenciou vyjadruje priemer času stráveného v každej zóne srdcovej frekvencie. Vyšším zónam sa dáva vyššia váha:

PLAYERTEK+ používa iba 4 trimovacie zóny pre HR Load nasledovne:

0-75 % = 1,0
75-85 % = 2,2
85-96 % = 4,5
96-100+ % = 9,0

% ČASU V ČERVENEJ ZÓNE

Percentuálny čas v červenej zóne srdcovej frekvencie je celkový čas, počas ktorého bola srdcová frekvencia vyššia ako 85% maximálnej srdcovej frekvencie priradenej hráčovi. Zobrazuje sa ako percento z celkového trvania celej relácie.

ČO JE FUTBALOVÝ POHYBOVÝ PROFIL (FMP)?

Football Movement Profile (FMP) vyvinutý spoločnosťou Catapult využíva inerciálne senzory odvodené algoritmy na zisťovanie pohybov špecifických pre futbal a ich kategorizáciu do viacsmerových (dynamických) a ustálených kategórií, ako aj rôznych intenzít (nízka, stredná, vysoká). Identifikácia týchto pohybov umožňuje lepší prehľad o mechanickej práci vykonávanej športovcami počas aktivity.

Príklad periodizácie zaťaženia v týždennom mikrocykle na základe metriky dát Catapult.

  1. Regeneračný týždenný mikrocyklus – hráči sú po určitej dobe unavení a potrebujeme znížiť tréningové zaťaženie v mikrocykle, ale zároveň musíme trénovať.
  2. Udržiavací týždenný mikrocyklus – zaťaženie je na úrovni 1,5 až 2 násobku herného výkonu v zápase.
  3. Rozvíjajúci týždenný mikrocyklus (preťaženie organizmu hráčov) – zvýšenie zaťaženia vo všetkých (alebo určitých) premenných viac ako obvykle, 2 až 3 násobok herného výkonu v zápase.

Percentuálne týždenné zaťaženie v sezónez maximálnych herných hodnôt (hranie je zahrnutá)

Tabuľka 1: Týždenné rozloženie zaťaženia založené na maximálnych hodnotách hry počas zápasu určených v % (Boškovič,A.)

Príklad tvorby periodizácie zaťaženia

Zoberme si konkrétneho hráča P.D., ktorého údaje zo zápasu FC ViOn vs MFK Ružomberok zo dňa 24.2.2024 mali nasledovné premenné: Celková prekonaná vzdialenosť TD – 10850m, HSR 684 m, šprintová vzdialenosť 500 m, 54 zrýchlení a 48 spomalení. Na základe premenných zo zápasu vytvoríme optimálny plán pre zvolený TMC (týždenný mikrocyklus). Rozdielne premenné však budú v regeneračnom, udržiavacom a rozvíjajúcom mikrocykle.

Tabuľka 2: Týždenné rozloženie zaťaženia na základe maximálnych hodnôt z hry počas zápasu v metroch. Aj tu platí, že okrem samotnej metriky dát je dôležitá úprava zaťaženia, hlavne v rozvíjajúcom mikrocykle podľa pocitu hráčov alebo skúsenosti kondičného trénera. (Ivanka,M.)

Z pohľadu plánovania zaťaženia v TMC predkladáme model, ako sa dá pracovať so zaťažením v cykle medzi dvomi majstrovskými stretnutiami, prosím neberte to ako model, ktorý musíte použiť, berte to ako informáciu s potenciálne novými nápadmi, ako môžete manipulovať so zaťažením.

Rozloženie zaťaženia počas týždňa

Najprv si rozoberme častý problém z praxe.

Ak je hlavný tréner „stratený vo vesmíre“ a nevie, ako rozložiť zaťaženie počas týždňa, potom našou primárnou úlohou kondičného trénera nie je len rozvoj kondície, ale ako ho naučiť rozložiť správne zaťaženie. V opačnom prípade nám to „zlomí“ krk pri častej práci so zranenými hráčmi. V konečnom dôsledku nie je problém pracovať, problém je, keď vás slabé výsledky privedú ku koncu zmluvy. Prečo je to všetko také jednoduché a zložité zároveň?

Po prvé, neznamená to, že ak správne rozložíte zaťaženie, vyhráte víkendový zápas. Po druhé, neznamená to ani, že prehráte zápas, ak počas jedného týždňa správne nerozložíte zaťaženie. Výsledok vo futbale ovplyvňuje oveľa viac faktorov, okrem správne rozloženého zaťaženia, ale zlé rozloženie zaťaženia nemôže viesť k dobrým výsledkom z dlhodobého hľadiska!

Tabuľka 3: Periodizačný model.  Zápas  sobota / sobota

V praxi sa najčastejšie stretávame s dvoma formami periodizácie zaťaženia v týždennom mikrocykle. Ako sme už spomenuli, tak hlavne pri neskorých návratoch domov po majstrovskom zápase (MZ) je z logického dôvodu pre hráčov výhodnejší model voľného dňa po zápase MZ+1 = voľno. V druhom prípade väčšina trénerov volí pozápasový tréning, kde sú hráči rozdelení podľa zaťaženia v zápase na skupiny s rozdielnou náplňou tréningovej jednotky. Hráči, ktorí absolvovali vysoké zápasové zaťaženie majú regeneračný tréning a hráči s nižším alebo žiadnym zápasovým zaťažením majú udržiavací tréning, ktorí by sa svojimi parametrami mal približovať k zápasovému zaťaženiu, 90 -100% z MZ.

1. Príklad plánu zaťaženia v TMC sobota/sobota  MZ+1 je voľný deň (nedeľa)

Tabuľka 4: Rozloženie záťaže v dňoch medzi majstrovskými zápasmi (MZ). (Boškovič,A.)

TD – celková vzdialenosť, HSR – beh vo vysokej intenzite, Šprint, Acc – akcelerácia, Dcc – decelerácia.

2. Príklad plánu periodizácie zaťaženia v rôznych TMC, kde MZ+1 je tréningové zaťaženie – pozápasový tréning

Tabuľka č. 5: Periodizácia zaťaženia v TMC s MZ +1 (angl. MD+1, match day) vyjadrená v % a následne prepočítaná do konkrétnej metriky. (Kapláň, J. 2024)

Záver

Využívanie GPS má svoje špecifiká a hlavne vplyvom moderných technológií sa mení celková filozofia kondičnej prípravy. Tréningový proces sa intenzifikuje a vplyvom rôznych sofistikovaných GPS systémov je omnoho efektívnejší, ako to bolo v minulosti. Tréningový proces chápeme ako kontinuálne zvyšovanie zaťaženia počas celého súťažného ročníka na základe objektivizácie plánovania a periodizácie zaťaženia s využitím dátovej metriky v systéme GPSCatapult.Pochopenie a implementácia efektívnych stratégií periodizácie sú nevyhnutné pre úspech v modernom futbale. Vyššia úroveň kondície nám potom umožňuje kvalitnejšie zvládnuť a zdokonaľovať technicko herné parametre výkonnosti jednotlivých hráčov. 

„Moderný futbal nemôžeme trénovať starými metódami!“


Zdroje:

Boškovič, A., (2023). Používanie systému GPS vo futbale. https://complementarytraining.net/using-the-gps-system-in-soccer-planning-periodization-load-distribution/   
Carling,Ch.,(2012). Analýza opakovaných vysokointenzívnych bežeckých výkonov v profesionálnom futbale. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22248291/
Castagna, C., Impellizzeri, FM, Chaouachi, A., Bordon, C. & Manzi, V. (2011). Úsilie o distribúciu intenzity tréningu na premenné aeróbnej kondície u elitných futbalistov: prípadová štúdia. International Journal of Sports Physiology and Performance , 10(5):587-92
Gabbett, T. (2018). Odhaľovanie mýtov o tréningovom zaťažení, zranení a výkone: empirické dôkazy, horúce témy a odporúčania pre praktizujúcich. British Journal of Sports Medicine.
Gabbett T. (2016). Tréning – paradox prevencie zranení: mali by hráči trénovať inteligentnejšie a tvrdšie?, British Journal of Sports Medicine , 50:273–280
Mallo J (2015). Komplexný futbal . Od štruktúrovaného tréningu Seirul.lo po Fradeho taktickú periodizáciu. Topprosoccer SL, Španielsko
Sangier S, Cotte T, Brachet O, Coquart J (2018). Plánovanie tréningovej záťaže vo futbale pomocou hustoty malých hier. The Journal of Strength and Conditioning Research , 33(10):1.
Verheijen R. (2016). Futbalová periodizácia. Časť 1 . Zámok Vincent van Driel, Amsterdam

Podobné články

Kondícia vo futbale – maximalizácia herného výkonu

Futbal je fyzicky a mentálne náročný šport, ktorý vyžaduje široký okruh zručností – výbušnú a mnohosmernú akceleráciu, bleskurýchle reakcie, koordináciu, pohyblivosť a schopnosť pokryť priestor efektívne a rýchlo. Kondícia futbalových hráčov pripravuje po fyzickej stránke na požiadavky tohto športu tak, aby dokázali zvládnuť fyzické zaťaženie čo najlepšie počas celého zápasu.

Zimné prípravné obdobie – potreba zmeny

V súčasnom futbale, hlavne zvýšením miery efektivity, zlepšenia podmienok a informovanosti o tréningovom procese, sledujeme skvalitnenie prípravného obdobia hráčov, nielen v profesionálnom, ale i amatérskom futbale. Tak ako sa mení…

Letné prípravné obdobie

Princípy optimalizácie fyzickej prípravy s využitím GPS systému Catapult.
Tak ako sa menia ročné obdobia, tak s určitou mierou zveličenia môžeme povedať, že sa menia i prípravné obdobia. Nastáva obdobie letných prípravných období – LPO, tie majú svoje špecifiká a odlišnosti v porovnaní so zimným prípravným období. Na úvod treba zdôrazniť, že v našich klimatických podmienkach je najväčší rozdiel v podobe aktuálneho stavu počasia a v teplotných rozdieloch medzi zimou a letom. Druhý najvýznamnejší rozdiel, ktorý sa však postupne a to hlavne v profesionálnom futbale stráca, je rozdiel v dĺžke prípravného obdobia.  Letné prípravné obdobie vo futbale býva zväčša kratšie oproti tomu zimnému.

Odpovede

1otvorenie prednášky
play-sharp-fill

1otvorenie prednášky

Hide picture